Bulharsko - raj na zemi

Bulharsko sa rozkladá na Balkánskom poloostrove v juhovýchodnej časti Európy. Na východe má  prístup k Čiernemu moru a na severe k rieke Dunaj.
Obzvlášť výhodná je geografická poloha štátu z hľadiska dopravy. Územie Bulharska predstavuje križovatku medzi západnou Európou, Stredomorím, Blízkym a Stredným východom.
Na severe Bulharská republika hraničí s Rumunskom.Východná hranica je celá tvorená morom od mysu Kartal až po ústie rieky Rezovska (dĺžka 378 km). Na juhu Bulharsko hraničí s Tureckou republikou a Gréckom. Na západe od vrchu Tumba po ústie rieky Timok hraničí Bulharsko s Macedónskom a Srbskou republikou.
Charakteristickým znakom povrchu Bulharska je jeho veľká rozmanitosť.
V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí: mierne kontinentálna; prechodne kontinentálna; vnútrozemská stredomorská; čiernomorská a horská klimatická oblasť. Tie sa zakladajú na teritoriálnych rozdieloch podnebia Bulharska, pričom zároveň sa zohľadňujú i klimatické oblasti Európy. Priemerná ročná teplota je 10,5° C. Pre dané podnebie sú charakteristické extrémne minimálne (- 38,3° C, mesto Tran, údaj z r. 1947) a maximálne ( 45° C, mesto Sadovo, r. 1916) teploty vzduchu.
Bulharsko je bohaté na minerálne vody (po Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Českej republike a Slovensku). Známych je okolo 140 prírodných zdrojov a viac ako 700 minerálnych prameňov. Najvyššou teplotou sa vyznačuje minerálny prameň pri obci Sapareva banja – cez 101° C. Toky riek v Bulharsku smerujú do dvoch morí  -  Čierneho a Egejského. Do Čierneho mora odteká 57 % riečnych vôd. Cez rieku Dunaj sa do neho vlievajú rieky: Ogosta, Iskăr (najdlhšia rieka Bulharska – 368 km), Osăm, Jantra. Priamo do Čierneho mora odteká Kamčia, Ropotamo, Veleka a rieka Rezovska. Do Egejského mora sa vlieva zvyšných 43% riek: Marica, Tundža, Arda, Mesta, Struma. V pohoriach Rila a Pirin je okolo 260 ľadovcových jazier, ktoré sa usídlili na dne dolín.